Americký prezident Joe Biden dnes podobne ako európski lídri oznámil prvú sadu sankcií proti Rusku v reakcii na kroky Moskvy, ktoré označil za začiatok ruskej invázie na Ukrajinu.
Postihy sa v tejto chvíli týkajú dvoch ruských bánk, obchodovania so štátnym dlhom na západných trhoch a tiež vybraných ruských „élit“. Podľa šéfa Bieleho domu Rusko zaplatí ešte vyššiu cenu, pokiaľ bude pokračovať v agresii, zároveň je vraj stále možné odvrátiť „najčernejší scenár“.
Kroky Washingtonu reagujú na pondelkové rozhodnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina uznať nezávislosť dvoch samozvaných „ľudových republík“, ktoré pred rokmi vyhlásili prerušení separatisti na východe Ukrajiny. Putin zároveň avizoval vyslanie ruských vojakov do týchto oblastí pod zámienkou ochrany mieru, pričom podľa niektorých západných činiteľov už ruské vojská do Donbasu prúdia.
„Aby som to zjednodušil, Rusko práve oznámilo, že si zaberá podstatný kus Ukrajiny… Toto je začiatok ruskej invázie,“ vyhlásil americký prezident.
„V reakcii začnem uvaľovať sankcie ďaleko presahujúce kroky, ktoré sme s našimi spojencami a partnermi uplatnili v roku 2014,“ uviedol šéf Bieleho domu v odkaze na opatrenia prijaté po ruskej anexii Krymu.
V prejave oznámil „plné blokovacie sankcie“ proti „VEB a ich vojenskej banke“, čím mal zrejme na mysli banku Promsvjazbank, ktorá je terčom aj nových britských sankcií. Ďalej sa americký balík týka ruského štátneho dlhu. „Odstrihli sme ruskú vládu od západných financií. Už nemôže brať peniaze zo Západu a nemôže obchodovať so svojimi novými dlhmi na našich alebo európskych trhoch,“ povedal Biden. Sankcie zároveň mieria na nešpecifikované „ruské elity a ich rodinných príslušníkov“.
Podľa Bidena je Moskva odhodlaná spustiť rozsiahlu vojenskú operáciu proti Ukrajine, avšak „stále je čas odvrátiť najčernejší scenár“. USA a ich spojenci vraj zostávajú otvorení diplomacii, „ak je seriózna“.
(AKTUALIZOVANÉ, 19:48) Štáty Európskej únie sa dnes jednomyseľne zhodli na prijatí sankcií proti Rusku kvôli porušeniu zvrchovanosti Ukrajiny. Po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín to povedal šéf únijnej diplomacie Josep Borrell. Na doterajší sankčný zoznam podľa neho pribudnú viac ako tri stovky poslancov Štátnej dumy (dolnej komory ruského parlamentu), ktorí navrhli uznanie nezávislosti separatistických území na východe Ukrajiny. Sankcie postihnú aj dve desiatky ďalších činiteľov či subjektov. EÚ zároveň potrestá ruské banky a obmedzí prístup ruského režimu na finančný a kapitálový trh únie, uviedol Borrell. Únia tiež obmedzí obchod so spomínanými regiónmi Donbasu.
„Tento balík sankcií, ktorý členské krajiny schválili jednomyseľne, Rusko zabolí. A zabolí ho veľa,“ vyhlásil Borrell k opatreniam, ktorých prijatiu podľa neho predchádzali dlhé hodiny vyjednávania medzi únijnými štátmi a inštitúciami. Niektoré krajiny na čele s pobaltskými štátmi podľa diplomatov požadovali čo najtvrdšie sankcie, naproti tomu Maďarsko najprv nedávalo najavo jasnú podporu akýmkoľvek postihom.
Na sankčnom zozname podľa Borrella nie je ruský prezident Vladimir Putin, podľa diplomatov na ňom majú figurovať napríklad poprední armádni predstavitelia. Rovnako ako spomínaných 351 poslancov majú mať zakázaný vstup do únijných krajín a zmrazený majetok v EÚ. Celkový počet ruských činiteľov, ktorých sa dotknú tieto obmedzenia prijímané postupne po ruskej anexii Krymu v roku 2014, tak prekročí päť stoviek.
Detaily sankcií počas večera doladia veľvyslanci členských krajín, ktorí sa stretnú v Bruseli. Formálne by mohli byť schválené do stredy. Podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej je cieľom sankcií čo najviac sťažiť pokračovanie ruskej agresívnej politiky. Ak by Moskva zašla ďalej, EÚ má v zálohe tvrdšie postihy, dodala dnes šéfka komisie.
Podľa Borrella európsky blok sankcie dojednal a zavedie v koordinácii so Spojenými štátmi, Britániou a ďalšími partnermi. Sanrcie sú iba časťou reakcie EÚ, ktorá je zároveň pripravená na ďalší dialóg s Ruskom, ak by sa Moskva vrátila k dodržiavaniu medzinárodných dohôd, dodal Borrell.
