Parník Altmark slúžil ako tanker a zásobovacie plavidlo nemeckej pancierovej lode Admiral Graf Spee. Pred 82 rokmi Briti prekazili pokus kapitána Altmarku obísť blokádu a preplížiť sa späť do Nemecka cez neutrálne nórske vody.
Vysoko moderné plavidlo Altmark z roku 1938 vyplávalo spoločne s takzvanou vreckovou bojovou loďou Admiral Graf Spee v auguste 1939 z nemeckého Wilhelmshavenu. Admiral Graf Spee mal za úlohu ničiť nepriateľské obchodné lode v Atlantiku. Ako vojnová loď však nemohol kotviť v cudzích prístavoch, používal preto Altmark na doplňovanie paliva, zásob a na odovzdávanie zajatcov z potopených lodí.
Kapitán, ktorý odmietol nechať svojich mužov padnúť za vlasť
Potom, čo loď Admiral Graf Spee potopil jej kapitán Hans Langsdorff (1894-1939) v decembri 1939 pri Montevidea, aby zachránil posádku, vydal sa Altmark v januári 1940 s 299 zajatcami na palube späť do Nemecka. Britské kráľovské námorníctvo však monitorovalo ako Lamanšský prieliv, tak prístup do Severného mora medzi Škótskom a neutrálnym Nórskom.
Kapitán Altmarku Heinrich Dau mohol blokádu obísť iba cez neutrálne nórske a dánske teritoriálne vody cez Skagerrak. Atlantikom ešte preplával pod falošnými vlajkami – nórskou a následne americkou. Nemeckú vyvesil až potom, čo 14. februára 1940 dorazil do nórskych vôd severne od Trondheimu. Vojnové plavidlo tadiaľto nesmelo preplávať bez povolenia, kanóny a guľomety boli preto ukryté. Je však sporné, či sa tým Altmark stal civilnou loďou, alebo či mal byť považovaný za pomocný krížnik, teda vojnovú loď, hoci zbrane de facto neboli funkčné.
Nórska kontrola zajatcov neobjavila
Britské námorníctvo medzitým Dauov plán prekuklo a vyzvalo neutrálne Nórsko, aby Altmark skontrolovalo. Ako civilná loď totiž bola povinná sa podrobiť kontrole, navyše nebolo isté, či je preprava vojnových zajatcov cez teritoriálne vody neutrálneho štátu prípustná, alebo či ide o porušenie námorného práva.
Nórske vojnové lode zastavili Altmark štyrikrát, ale Dau im nedovolil loď prezrieť. A pretože Nórsko chcelo mať záležitosť čo najskôr z krku, povolilo mu nakoniec pokračovať v plavbe ďalej na juh. To sa samozrejme Britom nepáčilo a rozhodli sa zasiahnuť sami. Skupina lodí britského námorníctva pod velením kapitána Philipa Viana dostihla Altmark 16. februára neskoro popoludní a neúspešne sa ju pokúsila vytlačiť z nórskych vôd. Altmark sa dostal do bezpečia v Jøssingfjorde.
Pred polnocou potom kapitán Vian na rozkaz vtedajšieho ministra vojnového námorníctva Winstona Churchilla priplával do fjordu so svojou vlajkovou loďou Cossack a jej mariňáci vykonali abordáž. Pri krátkom boji padlo sedem Nemcov a jeden Brit bol vážne zranený. Komando nakoniec oslobodilo 299 britských zajatcov a po iba 75 minútach torpédoborec Cossack opäť odplával.
Dohra „Incidentu Altmark“ a neslávny koniec plavidla
Išlo samozrejme o porušenie nórskej neutrality, ktorú však Dau porušil už predtým. Nórsko proti britskej akcii oficiálne protestovalo, kapitán Philip Vian (1894-1968) bol naopak po návrate do Británie oslavovaný ako hrdina.
Incident Altmark mal samozrejme dohru. Adolf Hitler na jeho základe dospel k záveru, že nepriateľ nebude rešpektovať nórsku neutralitu, a preto urýchlil plány operácie Weserübung na obsadenie Nórska a Dánska, ktorá bola spustená v apríli 1940. Nemecko potom obe krajiny okupovalo až do konca vojny.
Altmark sa vrátil do Nemecka, v auguste sa premenoval na Uckermark a slúžil až do konca novembra 1942, kedy ho v Japonskej Jokohame zničila explózia na palube pri oprave palivových nádrží. Spolu s ním išli ku dnu ďalšie tri lode.
